26. března–1. dubna 2024
Aktuální
vydání
13
Předchozí vydání
Hledat
Archivní článek

Stratené mestá

31. 8. 2016

|
Tisk
|

Turecko je pre mnohých obľúbenou turistickou destináciou. Málokto si však uvedomuje, že na tomto území sa utvárali kresťanské dejiny a kresťanstvo získalo svoju tvár.

31.8.2016, Autor: Tomáš Hupka


Územie dnešného Turecka priťahovalo pozornosť mnohých národov a civilizácií už od nepamäti. Medzi prvé národy, ktoré začali kolonizovať toto územie, patrili Gréci. Prakticky pozdĺž celého čiernomorského, egejského, stredomorského pobrežia, Marmarského mora a Trácie zakladali prevažne rybárske osady a mestá. Neskôr začali prenikať do vnútrozemia – Kappadócie a Anatólie.
Útočisko kresťanov
Klenotom Anatólie je Kappadócia. V perzskom jazyku Kappadócia znamená „Krajina krásnych koní“. Rozprestiera sa na ploche 300 km2 a počas niekoľkých stáročí poskytovala útočisko ľuďom, ktorých život bol v ohrození.
V Kappadócii možno navštíviť oblasť . V tejto oblasti sa nachádza asi 36 podzemných miest, ktoré sú  v hĺbke cca 60 m pod povrchom a boli vysekané do skaly ako útočisko pred prenasledovateľmi. Derinkuyu je z nich najprístupnejším, rozkladá sa na 8 poschodiach a poskytovalo útočisko cca 20 000 ľuďom.
Neďaleko sa nachádza aj oblasť , ktorú archeológovia objavili až v roku 1964. Rozprestiera sa na ploche 2,5 km2 a ako útočisko ho začali budovať už v 6. – 9. storočí.
Avšak najznámejšou oblasťou je údolie . Od 4. storočia poskytovala oblasť Göreme útočisko kresťanom, ktorí boli prenasledovaní v okolitom svete. V tejto oblasti vzniklo dokopy 200 podzemných miest, ktoré poskytovali útočisko pre 15 000 ľudí. Bolo tu roztrúsených cca 365 kostolov, z ktorých sa dodnes zachovalo 30. Tieto kostolíky pochádzajú z 9. – 10. storočia po Kr. a boli zapísané aj na zoznam Unesco. V kostole Karanhk sa nachádzajú veľmi honosne spracované fresky Nanebovstúpenia Pána. V kostole Elmah sa nachádzajú veľmi zaujímavé a zložitým spôsobom spracované fresky z 11. storočia po Kr. a v kostole Tokah sa nachádzajú jedni z najkrajších fresiek  v celej oblasti. Göreme bolo dlhé obdobie nárazníkovou zónou medzi Byzanciou a Východom – moslimskými národmi.
Ako také mesto vzniklo? V týchto oblastiach je na povrchu čadový kameň, ktorý je veľmi tvrdý, no pod ním sa nachádza vrstva tufového kameňa, ktorý je veľmi mäkký a dá sa odkopať aj lopatou. Najprv sa vybudoval vchod, akási prístupová štôlňa do podzemia, a potom sa na jednotlivých vrstvách kopaním budovali tunely a miestnosti. V podzemných mestách bol prísun vody a vzduchu zabezpečený pomocou štôlní a vchod bol zabezpečený pomocou veľkej kamennej platne, ktorá sa posúvala po koľajnici a dala sa zvnútra zabezpečiť. Keďže vchod bol vybudovaný v prírodnom materiáli a z prírodného materiálu, tieto vstupy do podzemných miest boli dobre zamaskované. O prítomnosti podzemného mesta často svedčili len záhrady a ovocné stromy – vulkanická pôda je totiž veľmi úrodná a poskytovala obživu miestnym obyvateľom.
Grécke báje a povesti mnohí považujú za rozprávky, avšak táto kniha ponúka zemepis a históriu Stredozemného mora a priľahlých oblastí a našlo sa v nej miesto aj pre , ktorú mnohí považovali len za legendu. Ruiny Tróje sa nachádzajú na pobreží Egejského mora.
Vo východnej Anatólii možno navštíviť mesto , v ktorom kedysi stálo asi 50 kostolov. Dodnes sa zachovalo len niekoľko z nich. V neďalekom údolí stálo kedysi asi 60 kostolov a dodnes sa zachovalo 10 z nich. Väčšina pritom pochádza z 11. storočia po Kr. Majú veľmi zaujímavé názvy: Čierny jeleň, Holubník... Aj v údolí stálo kedysi približne 100 kostolov, dnes stojí už len 6 z nich.
Grécki kolonizátori
Medzi spoločenské zriadenia, ktoré Gréci na území Turecka založili, patrí Pontské kráľovstvo. Za odkazom tohto obdobia treba cestovať do oblasti Kappadócie. Tu sa nachádza mesto , nad ktorým sú vytesané skalné hrobky pontských kráľov.
Na stredomorskom pobreží sa nachádza mesto . Do začiatku 20. storočia bolo kvitnúcim gréckym mestom.
Rybárska osada na pobreží Egejského mora si dodnes zachovala atmosféru gréckeho mestečka.
Na pobreží Čierneho mora sa nachádza mesto a v ňom kostol, ktorý je v súčasnosti prebudovaný na múzeum, nachádzajú sa tu veľmi pekné fresky na motívy Starého zákona.
Nad mestom na hore sa nachádza kláštor Sumiela, ktorý v 4. storočí po Kr. založili dvaja grécki mnísi. Podľa legendy ich sem priviedla ikona Čiernej Madonny, ktorú napísal evanjelista Lukáš. Tento kláštor je v súčasnosti pútnickym miestom, nachádzajú sa tu cenné rukopisy a dodnes v ňom žijú grécki mnísi a pokračujú v tradícii...
V meste na Egejskom pobreží založil Aristoteles svoju filozofickú školu. Na Egejskom pobreží sa nachádza aj mesto – rodisko matematika Thalesa a nakoniec v meste sa narodil historik Herodotos a o niekoľko storočí aj Dionýsios – učiteľ rétoriky.
Pôvodne grécke kolónie a neskôr Pontské kráľovstvo vystriedala Rímska a neskôr Byzantská ríša, v ktorej Gréci tvorili naďalej významné etnikum. Grécke mestá a osady boli Grékmi obývané prakticky do začiatku 20. storočia, kedy po I. svetovej vojne došlo medzi Gréckom a Tureckom k podpisu mierovej dohody, na základe ktorej sa do Grécka presunulo cca 1,25 milióna Grékov a z Grécka do Turecka cca 400 000 moslimov. Útočiskom pre Grékov, ktorí ostali, sa stalo sídlo gréckeho pravoslávneho patriarchu v Konštantínopole. Vďaka tomu sa Gréci z oblasti nikdy úplne nevytratili.
Gruzínske stopy
Nielen Gréci zanechali svoje stopy na území dnešného Turecka. K ďalším národom patrili Gruzínci. Na území Gruzínska sa v 6. – 3.Stor. pred Kristom sformovalo Kolchitské a Iberské kráľovstvo. Neskôr sa spojili do jedného kráľovstva a v čase najväčšieho rozkvetu do neho patrila aj časť dnešného Turecka. Gruzínsko sa v roku 327 po Kr. stalo kresťanským štátom. V oblasti čiernomorského pobrežia cca 68 km od mesta sa nachádza oblasť Yusufeli – práve tu je roztrúsených množstvo gruzínskych kostolov a hradov, ktoré sú pamätníkom tohto obdobia.
Odkaz Arménov
Okrem Gruzíncov zasiahli do dejín Turecka aj Arméni. Od 6.Stor. pred Kr. mali svoje vlastné kráľovstvo (na území dnešného Arménska). Počas najväčšeho rozkvetu ich ríša zasahovala aj do oblasti Čierneho mora, no predovšetkým do východnej Anatólie a Kappadócie.
Neskôr počas pre Arménske kráľovstvo nepriaznivých rokov veľa Arménov odišlo do oblasti , kde sa im počas rokov 1078 – 1375 podarilo vyhlásiť nezávislosť a vytvoriť Arménske kráľovstvo v Cilícii (Nové Arménsko).
Na čiernomorskom pobreží môžeme navštíviť mesto a v ňom Kostol sv. Anny z 9. storočia.
Vo východnej Anatólii sa nachádza kláštor , ktorý vznikol v roku 397 po Kr. a dodnes v ňom prebývajú mnísi. Patrí vôbec k najstarším kláštorom na svete s dodnes zachovanou prítomnosťou mníchov.
Vo východnej Anatólii sa nachádza jazero . Je sedemkrát väčšie ako Ženevské jazero a miestami dosahuje hĺbku až 400 metrov. Keďže nemá žiadny odtok, voda v ňom je veľmi slaná a miestni obyvatelia sa v ňom kúpu bez toho, aby potrebovali mydlo. V okolí jazera sa nachádza Kostol sv. Kríža z 10. storočia po Kr.
Vo východnej Anatólii sa nachádza aj mesto , ktoré v 10.storoči po Kr. založil arménsky kráľ Abas I. a ktoré malo počas najväčšieho rozkvetu 100 000 obyvateľov. V pevnosti možno navštíviť Kostol apoštolov z 10. storočia po Kr.
K najväčším pokladom však patrí mesto . V roku 961 sa stalo sídlom významného arménskeho rodu a na vrchole sa ocitlo za vlády kráľa Gagika I. Vtedy získalo pomenovanie „Mesto tisíc a jedného kostola“. V roku 1319 ho zničilo zemetrasenie. Napriek tomu si možno pozrieť Kostol Vykupiteľa,kde sa kedysi nachádzal úlomok z dreva kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus, ale aj katedrálu z 10. storočia po Kr. a Kostol sv. Gregora, čo je vlastne dvanásťboká rotunda.
Poslednou významnou arménskou pamiatkou je kláštor , ktorý sa nachádza v Kappadócii a tiahne sa cez 3 údolia. Je to kláštor vybudovaný do skaly, podobne ako mestá a kláštory v obalsti Göreme. Má niekoľko poschodí a mnohé sú prístupné len vďaka baterke. Bol obývaný do roku 1952.
Arménske kráľovstvo prijalo kresťanstvo už v roku 301 po Kr. a stalo sa tak prvým kresťanským štátom na svete. Z neho sa šírilo kresťanstvo aj na územie dnešného Turecka. Arméni boli veľmi významným etnikom. Po genocíde zo strany Turecka v 20. storočí pripomínajú arménsku minulosť už len ruiny kostolov a kláštorov...
Sýrske stopy
K národom, ktoré zasiahli do dejín Turecka, patrí aj Sýria. Do Sýrie počas obdobia najväčšieho rozmachu patrila Antiochia, ale aj Odessa.
, dnes Antakya, na nachádza na stredozemskom pobreží. Z nášho pohľadu ja zaujímavé, že Antiochia sa stala významným centrom kresťanstva. Antiochijský patriarcha zohral dôležitú úlohu pri šírení kresťanstva v celej oblasti a zanechal aj rukopis na kresťanstve v Sýrii.
, dnes Sanhurfa, mesto vo východnej Anatólii, je zas významné tým, že na jej území vznikol sýrsky preklad Písma. Na území Edessy sa kedysi sformovalo Edesskékráľovtsvo, ktoré už v 2.Stor. po Kr. prijalo kresťanstvo. Neskôr sa už ako súčasť Sýriestalo centrom Nestoriánsej cirkvi. Od roku 363 po Kr. sa tu nachádzalo Turínske plátno (ktoré sa v 10. storoči po Kr. dostalo do Konštantínopolu). Turínske plátno dalo vznik ikone Kristovej tváre – Mandilionu. Podľa francúzskeho historika Michela Le Quiena dala Edessa kresťanstvu asi 35 biskupov. Ortodoxné pramene tvrdia, že toto číslo bolo oveľa väčšie. Vo všeobecnosti však možno povedať, že od vzniku Edessy malo toto územie veľmi pohnuté dejiny, postupom času patrilo všetkým a vlastne nikomu.
Antiochia a Edessa boli významnými centrami sýrskeho kresťanstva a cez ne Sýria ovplyvnila aj podobu kresťanstva na území Turecka. Viac si o týchto dvoch mestách povieme nižšie – pri križiackych výpravách.
Z Jeruzalema, do Konštantínopolu
Oblasť dnešného Turecka patrila medzi prvé územia, kam viedli kroky apoštolov.
V Novom zákone sa spomínajú tieto mestá: Pergamon (Bergama), Antiochia (Antakya), Myra (Demre), Smyrna (Izmir), Caesarea (Aydin), Efez (Efesos) a Tarz (Tarsus). Mesto sa nachádza na pobreží Stredozemného mora a bolo rodiskom apoštola Pavla.
S  sa spája pôsobenie biskupa sv. Mikuláša. Myra sa rozprestiera na pobreží Stredozmného mora a v 4.Stor. už bola sídlom biskupa. V tom čase tu ako biskup pôsobil sv. Mikuláš. Je pravda, že legenda o ňom vznikla v jeho rodisku (Patara). Ale aj miestni obyvatelia a jeho veriaci zanechali o ňom svedectvá, že bol veľmi šlachetným a zbožným mužom. Dnes sa v Myre nachádzajú dve sochy venované tomuto svätcovi, ale aj kostol zasvätený sv. Mikulášovi. Turci poznajú sv. Mikuláša pod menom Noel Baba J.
Sídlom biskupa však boli aj ďalšie mestá. Na pobreží stredozemného mora to bolo mesto a na pobreží Egejského mora mesto . Avšak najvýznamnejšie postavenie mala , kedže bola sídlom patriarchu.
Na pobreží Egejského mora sa nachádza mesto . A približne 8 km od centra tohto mesta sa nachádza dom, ktorý sa podľa tradície stal útočiskom pre Ježišovu matku Máriu. Podľa tradície ju apoštol Ján priviedol práve sem v roku 37 po Kr. Spolu prebývali v tomto jednoduchom kamennom domčeku. Dnes sa kostol Meryemana kultur parki teší veľkej úcte medzi kresťanmi a moslimami a spolu putujú sem na toto miesto vždy 15. Augusta.
V meste sa nachádza Abrahámova jaskyňa, kde sa podľa tradície narodil a neskôr našiel útočisko pred asýrskym kráľom Nimrodemprorok Abrahám.
V  sa zas nachádza Jaskyňa sv. Petra, ktorú podľa tradície založil apoštol Peter, avšak pomenovaná je podľa Petra, ktorý stál v čele miestnej cirkvi. V tejto jaskyni vyviera prameň, ktorý sa používal na krstenie prvých kresťanov a práve tu sa prvykrát použilo označenie kresťania. Dnes nad touto jaskyňou držia ochrannú ruku kapucíni, ktorí sa dodnes tešia veľkej úcte  na území Turecka.
A nakoniec v meste na pobreží Egejského mora sa nachádza Kostol sv. Polykarpa, ktorý je dodnes patrónom tohto mesta. V meste tvorili kresťania väčšinu až do 20. stor. po Kr. Dokonca bola sídlom arcibiskupa.
Za kresťanskými pamiatkami sa môžeme vybrať aj do ďalších oblastí.
Na pobreží Egejského mora sa nachádza mesto . Práve tu bol ukrižovaný a ukameňovaný sv. Filip. Túto udalosť pripomína Martyrion sv. Filipa.
V meste na pobreží Egejskeho mora sa nachádza Bazilika sv. Jána zo 6. storočia po Kr. A podľa tradície tu je hrob Jána Krstiteľa.
Križiacke kniežactvá
Medzi udalosti, ktoré poznačili dejiny na tomto území, patria križiacke výpravy.
Na egejskom pobreží nad mestom sa týči Hrad sv. Petra. V roku 1406 ho začali stavať rytieri sv. Jána (johaniti). S jeho stavbou sa spája dekrét pápeža z roku 1409, ktorý sľubuje robotníkom a staviteľom ako odmenu nebo. Hrad mal pôvodne 5 veží, každá z nich symbolizovala konkrétnu národnosť obyvateľov tohto mesta. Na jednej z veží, ktorú dnes poznáme pod názvom Levia, si možno všimnúť erb Henricha IV. Po dobytí Rhodosu sa mesto aj hrad dostali do tureckých rúk a po roku 1523 po Kr. začal pustnúť. Dnes je sídlom múzea. Je tu veľmi pekná výstava amfor a vrakov lodí.
Počas križiackych výprav vzniklo na území dnešného Turecka niekoľko križiackych kniežactiev. Najvýznamnejším bolo Antiochijské. Avšak spomenúť treba aj Cilijské. A v neposlednom rade Edesské.
Rozpad Byzancie
Križiacke výpravy viedlu v roku 1204 k zániku Byzantskej ríše. Po dobytí Konštantínopolu Byzancia zanikla.
Mesto Nikaj na pobreží Marmarského mora sa na 50 rokov stalo centrom Nikajského cisárstva, ktoré sa stalo nástupníckym štátom po Byzancii. Toto cisárstvo dosiahlo vrchol za vlády Jána III. Vatacessa, ktorý v roku 1246 dobyl Solún a v roku 1261 získal Konštantínopol, čím obnovil Byzantskú ríšu. Krásu Nikaja dodnes pripomínajú ruiny kostola Hagia Sofia, kde sa nachádzajú fragmenty krásnej podlahovej mozaiky.
Popri Nikajskom cisárstve vzniklo niekoľko útvarov, ktoré boli dedičmi Byzancie, avšak išlo skôr o korisť či kniežactvá formované v západnom duchu. Najvýznamnejším z nich bolo Latinské cisárstvo. Od roku 1205 ho tvorilo cca 5/8 Konštantínopolu a priľahlé okolie. Dobytím Konštantínopolu došlo k jeho zániku.
Dobytie Konštantínopolu a vznik Nikajského a Latinského cisárstva ovplyvnilo aj duchovnú hierarchiu.
Konštantínopolský patriarcha má medzi pravoslávnymi patriarchami postavenie „prvý medzi rovnými“. Táto tradícia sa viaže ku kázaniu sv. Ondreja v roku 38 po Kr. v Byzantiu, na mieste kde Konštantín I. vybudoval Konštantínopol. Práve dobytie Konštantínopolu viedlo k vzniku pojmu „latinský patriarcha Konštantínopolu“. Po zániku Latinského cisárstva sa aj status latinský patriarcha Konštantínopolu stal len čestným titulom, ktorý sa v roku 1964 prestal používať.  K súčasnosti len krátko: súčasným patriarchom Konštantínopolu je od roku 1991 patriarcha Bartolomej I. Do jeho cirkvi patrí asi 3,5 milióna veriacich.
Zašlá sláva Konštantínopolu
Konštantínopol bol takmer tisíc rokov najbohatším mestom kresťanského sveta. Bol miestom, kde sa uchovávalo veľa cenných artefaktov, ktoré sa po dobytí Konštantínopolu z mesta stratili a stali predmetom obchodu.
Môžeme sa poprechádzať po Konštantínopole a objaviť pár úlomkov, ktoré z neho ostali.
V centre mesta sa nachádza . Bol vztýčený v roku 330 po Kr. a má 35 metrov. V súčasnosti je len odleskom svojej pôvodnej krásy. V podstavci stĺpa by sa podľa legiend mala skrývať Noemova sekera, ale aj nádobka na olej, ktorá patrila Márii Magdaléne.
Kostol pochádza zo 6.Stor. po Kr. Má tri zvláštnosti. V apside je 5 radov sedadiel, na ktorých sedelo duchovenstvo. V apside je tiež čierny mozaikový kríž – odpoveď na obdobie obrazoborectva a nakoniec v chodbe sa nachádzajú sarkofágy byzantských cisárov.
. Bol prímorským sídlom byzantských cisárov. Nebol samostatnou budovou, bol súčasťou veľkého paláca, ktorý slúžil byzantskému cisárovi. Z celého paláca ostali len ruiny a stena Bukuleonského paláca – priečelie s troma veľkými oknami...
Chrám (Chrám Božej múdrosti). Svojho času najväčši a najkrajší chrám na svete. Bol vybudovaný v 6. stor po Kr. Jeho interiér je usporiadaný ako pozemský obraz neba. Na prízemí sa nachádza mozaika Krista na tróne a Stĺp sv. Gregora, ktorý má podľa legiend zázračné schopnosti. V galérii je z mramoru stvárnená brána neba a pekla. V apside je znázornená Panna Mária s dieťaťom. Na prízemí sa kedysi nachádzal trón byzantského cisára a bol označovaný za stred či centrum sveta. V byzantskom cisárovi bola zosobnená svetská i duchovná moc. Trón sa nezachoval. V kupole chrámu boli kedysi zlaté doštičky. Až do 20. storočia sa návštevník chrámu mohol stať svedkom udalosti – cinkotu zlata o podlahu, kedy úlomky zlata padali z výšky na zem. Chrám Hagia Sofia postihol podobný príbeh, ako veľa iných kresťanských chrámov na území Turecka – v 15. storočí bol premenený na mešitu. Dnes je síce múzeom, ale ani to nie je postavenie, ktoré by si zasluhoval.
V centre Konštantínopolu sa nachádza nádražie , ktoré bolo postavené výlučne pre potreby Orient Expressu– vlaku, ktorý spájal Paríž s Konštantínopolom až do roku 1940.
V okolí Konštantínopolu sa nachádza Kostol . Pochádza z 11. stor po Kr. Sú tu nádherné byzantské mozaiky. V kupole je zachytených cca 66 Kristových predkov a cez nich znázornené, ako sa Boh stal človekom. Je tu tiež 20 mozaík, ktoré približujú život Panny Márie. Táto zbierka čerpá inšpiráciu v apokryfnom evanjeliu sv. Jakuba, ktoré bolo v tom čase „in“. Je tu tiež veľmi pekná freska Zmŕtvychvstania – Anastasis.
Na území Konštantínopolu sa nachádza aj pravoslávny Kostolík . Je tu veľmi pekný ikonostas. Možno navštíviť aj františkánsky Kostol Panny Márie. Tento kostol je tak trochu ukrytý. Z ulice ho prezrádza len socha Panny Márie nad vchodom. V kostole sa nad oltárom nachádza ikona Panny Márie, ktorá je podľa legiend zázračná.
A nakoniec Kostol . Tento kostol bol kedysi súčasťou najvýznamnejšieho a najmocnejšieho kláštora v Byzancii, ktorý patril asketickým mníchom. V 8.Stor. po Kr. bol duchovným a intelektuálnym centrom samotnej ríše, a to vďaka opátovi Theodorovi. Dnes z neho ostali len ruiny.
Konštanínopol bol v roku 1940 premenovaný na Istanbul.
V roku 395 po Kr. došlo k rozdeleniu Rímskej ríše na Západorímsku a Východorímsku. Pre Východorímsku ríšu sa používa pojem Byzancia. Avšak toto označenie je nesprávne. Ak by ste obyvateľa Byzantskej ríše označili za Byzantínca, urazil by sa. Väčšinu obyvateľstva tvorili Rimania a Gréci. Označenie Byzancia presadil francúzsky historik Montesqueu v 18. storočí.
Odkaz Byzancie, to nie sú len pamiatky, relikvie svätých, Turínske plátno, či nájdenie kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus. Duch Byzancie dodnes pretrváva v našom kréde a v duchovnej náuke cirkvi. Ako už bolo napísané, byzantský cisár nebol len svetským panovníkom, ale mal aj duchovnú moc. A vďaka nemu bolo postupne zvolaných do Nikaja, Efezu, Chalkedóna a Konštantínopolu niekoľko koncilov, ktoré riešili problémy v cirkvi, boli odpoveďou na výzvy doby a pomáhali kryštalizovať predstavu, kto je Boh, svätá Trojica, aké usporiadanie má mať cirkev a hierarchia v nej, ale riešil aj otázku, či a akým spôsobom možno znázorniť Boha a svätých. Do 11.Stor. po Kr. sa všetky dôležité koncily odohrali na území Byzancie.
V Byzantskej ríši sa podarilo prepojiť rímske štátnictvo a grécku kultúru s kresťanstvom. Až do konca stredoveku bola Byzancia najvyspelejšou krajinou na svete. Bola sprostredkovateľom antických a kresťanských hodnôt a zároveň chránila západný svet pred moslimskými dobyvateľmi. Ohrozovanie Európy Turkami, ale aj priestoru niekdajšieho Uhorska, je tak trochu „odmenou“ za pád Byzancie.

Ochrana vašeho soukromí je naší prioritou

Abyste mohli co nejlépe využívat služby portálu Církev.cz, včetně nakupování, používáme my a někteří naši partneři tzv. cookies (malé soubory uložené ve vašem webovém prohlížeči). Díky nim si například pamatujeme, zdali jste přihlášeni, vámi provedená a preferovaná nastavení, co máte v košíku, jak máte seřazené a vyfiltrované produkty apod.

Díky nim vám také nenabízíme nevhodnou reklamu a pomáhají nám v analýzách sloužících k dalšímu rozvoji portálu.

Potřebujeme však váš souhlas s jejich zpracováváním. Děkujeme, že nám ho dáte, a ujišťujeme vás, že se k vašim datům chováme maximálně zodpovědně v souladu s platnou legislativou