Slnečný ostrov

27.4.2016, Autor: Tomáš Hupka

Mnohých ľudí priťahuje na Cyprus asi 300 slnečných dní v roku. Tento ostrov však má aj nesmierne zaujímavú históriu a tiež kultúrne a duchovné bohatstvo...

Pomenovanie Cyprus pochádza z gréckeho kypros, čo v preklade znamená „meď“. Na tomto ostrove sa totiž nachádza významné ložisko tohto kovu. A to je aj dôvod, pre ktorý sa pomerne skoro dostal do pozornosti mnohých národov, ktoré sa ho snažili získať. Ďalším dôvodom bola jeho strategická poloha v Stredozemnom mori a blízkosť námorných obchodných ciest.

Ako jeden národ
Ako prví obyvatelia sa v písomných prameňoch spomínajú Cyperčania - usadlíci z Anatólie (dnešné Turecko). Dôležitý zlom prišiel okolo roku 1200 pred Kr., kedy sem začali prichádzať prví Gréci. Zaujímavosťou je, že pomerne rýchlo sa tieto národy naučili žiť v súlade a rešpektovať sa navzájom. A čo je dôležité, spolu čelili hrozbám. Vďaka tomu z nich postupne vznikol jeden národ. A vďaka Alexandrovi Veľkému sa posilnila helenizácia tohto ostrova.
Kontakt s Gréckom tu bol veľmi intenzívny. Preto neprekvapí, že aj pre Cyprus sa našlo miesto v gréckych bájach, kde sa označuje ako „zem Afrodity“. Práve na juhu tohto ostrova sa vynorila z peny mora.  A na severe v zátoke Chrysochou trávila čas s Adonisom, do ktorého sa zamilovala. Dnes toto miesto vyhľadávajú zamilované páry.
 Silnejšie než grécka mytológia sa však do dejín ostrova zapísalo kresťanstvo. Už v prvom storočí sem smerovala prvá misia v dejinách kresťanstva. Viedol ju apoštol Pavol s Barnabášom. Vylodili sa v Salamine a prešli cez celý ostrov až do Pafu. Tu sa stretli s rímskym konzulom Sergiom Paulusom. Apoštol Barnabáš pred zrakom miestodržiteľa nechal na chvíľu oslepnúť jeho čarodejníka. Keď takto zjavil moc, v mene ktorej prišiel, miestodržiteľ uveril a prijal kresťanstvo.

Kresťanská misia
Kresťanstvo sa na Cypre pomerne rýchlo rozšírilo. Zásluhu na tom majú dve osobnosti.
Tou prvou bol apoštol Barnabáš, ktorý pochádzal z Cypru. Stal sa prvým biskupom miestnej cirkvi. V roku 61 po Kr. bol ukameňovaný a stal sa prvým cyperským svätcom, neskôr aj patrónom ostrova. Niekoľko storočí bolo záhadou, kde je Barnabáš pochovaný. Vedelo sa len, že ho pochoval evanjelista Marek. Nakoniec sa Barnabáš zjavil Anthemiovi, biskupovi zo Salaminy, a ukázal mu miesto, kde je pochovaný. Na tomto mieste nechal byzantský cisár Zenon postaviť Kláštor sv. Barnabáša.
Tou druhou osobnosťou  bol Lazár, ktorého poznáme z príbehu o vzkriesení Lazára. Lazár sa po vzkriesení stal nepohodlnou osobou v Izraeli, bol živým svedectvom o sile Krista, a tak musel odísť. Útočisko našiel na Cypre, kde ho apoštoli Pavol a Barnabáš ustanovili za biskupa v Larnake. Túto službu vykonával asi 30 rokov. Dnes je pochovaný v kostole Agios Lazaros. Tento kostol nechal v 10. stor. po Kr. postaviť byzantský cisár Leon VI. Nachádza sa tu sarkofág s gréckym nápisom: „Lazar – Ježišov priateľ“.
V 4. storočí boli na Cypre tri biskupstvá a v roku 431 po Kr. sa na Efezskom koncile dostal spod vplyvu Antiochie a miestna cirkev začala žiť svojím vlastným životom...

Križiacke kráľovstvo
To, že Cyprus bol niekoľko storočí súčasťou Rímskej a Byzantskej ríše, mu poskytlo priestor na rozvoj a určitú kontinuitu.
V období, kedy bol súčasťou Byzantskej ríše, sa posilnil pravoslávny duch na ostrove a po páde Byzancie sa stal najvýchodnejšou baštou kresťanstva.
Okrem toho zohral dôležitú úlohu pri križiackych výpravách. Tá prvá síce viedla po súši. Pre tie ostatné však bolo dôležité nájsť miesto, ktoré by umožnilo doplniť zásoby, preskupiť sily, kde by sa uzdravili zranení križiaci a ktoré by poskytlo útočisko, keby sa veci nevyvíjali správnym smerom. A takým miestom sa stal Cyprus. Nachádzal sa totiž len cca 75 km od Osmanskej ríše.
Tým však jeho spojenie s križiakmi nekončí. Na konci 12. storočia po Kr. sem zahnala búrka výpravu anglického kráľa Richarda I. (Levie srdce). Cyperský miestodržiteľ Izák Komnenos, ktorý vládol na ostrove ako despota, sa pokúsil olúpiť výpravu kráľa Richarda I. Zjavne si neuvedomil, že má proti sebe jedného z elitných križiakov. Kráľ Richard I. dal veľmi rýchlo „veci  do poriadku“ a ostrov si podmanil. Cyprus sa stal základňou pre križiacku výpravu kráľa Richarda I. V pevnosti v meste Limassol si zriadil svoje sídlo. Tak sa Cyprus stal vďaka nemu križiackým kráľovstvom. Pevnosť v Limassoli poskytuje zaujímavú kulisu pre čítanie Križiakov od Henryka Sienkiewicsa...
Do 15. storočia sa viackrát zmenili vládcovia na ostrove – panovali tu potomkovia vyhnaných jeruzalemských kráľov, potom sa na necelé storočie stal Benátskou dŕžavou.

Predmet obchodu
V roku 1571 po Kr. Cyprus obsadil sultán Selim II. a nastali ťažké časy.
Väčšina kostolov a kláštorov bola zničená. Napriek tomu si Cyperčania ponechali svoju vieru a odmietli konvertovať na islam. A v tomto svojom odhodlaní vytrvali až do konca. S veľkým oduševnením podporovali boj Grékov za oslobodenie spod tureckého jarma. Reakcia však nenechala na seba dlho čakať - Turci v roku 1821 popravili troch metropolitov a obesili arcibiskupa. Tyraniu ukončila Británia v roku 1878, kedy porazila Turecko a prevzala správu nad Cyprom (formálne v roku 1913). Cyprus sa stal britskou kolóniou. Dodnes sa tu jazdí vľavo...
Nasledujúcich 80 rokov bolo veľmi zaujímavých. Pre Britániu mal Cyprus strategický význam. Po vybudovaní Suezského prieplavu sa otvorila cesta do Indie a Cyprus zohrával klúčovú úlohu pri kontrole obchodnej cesty. Okrem toho sa Cyprus stal predmetom obchodu. Británia ho sľúbila Grékom, ak sa zapoja do I. svetovej vojny. Stalo sa – Gréci začali bojovať po boku Trojdohody, no Británia svoj sľub nedodržala. Ku koncu II. svetovej vojny a po nej obyvatelia Cypru požadovali pripojenie ku Grécku. Británia však bola proti...

Pravoslávna tvár cirkvi
V cyperských dejinách je veľmi zaujímavou osoba Makariusa.
Ako pravoslávny biskup podporoval boj za oslobodenie spod Britskej nadvlády.
V 60. rokoch 20. storočia sa rozbehli rokovania o budúcnosti Cypru medzi Anglickom a zástupcami národností na Cypre, teda Gréckom a Tureckom. Briti ani Turci neboli ochotní pripustiť možnosť, že by sa Cyprus spojil s Gréckom. Vtedy sa Makarius zasadil o jedinú reálnu možnosť – samostatnosť. Stal sa prvým prezidentom Cypru a pritom bol ešte stále aj pravoslávnym biskupom!
O niekoľko rokov prišli aj náročné okamihy. Proti Makariusovi sa postavili traja biskupi, ktorí požadovali jeho odchod z funkcie biskupa. Ako sa neskôr ukázalo, títo biskupi podporovali opätovné spojenie Cypru s Gréckom a keďzeMakarius bol proti, požadovali jeho odchod...
V roku 1967 sa v Grécku dostala k moci vojenská junta a istá revolta sa preniesla aj na Cyprus. Neustále narastali tendencie k zosadeniu vlády a k pripojeniu sa ku Grécku. Nakoniec nastal v roku 1974 prevrat, ktorý priniesol zosadenie Makariusa a jeho odchod do exilu. Situácia, ktorá nastala, bola obdobím chaosu, ale aj agresie a nepokojov. Turecko využilo situáciu a obsadilo sever ostrova.
O niekoľko mesiacov sa podarilo situáciu stabilizovať. Makarius sa s podporou medzinárodného spoločenstva mohol vrátiť a znovu sa ujať postu prezidenta. Nepodarilo sa však obnoviť územnú celistvosť krajiny. Turecko sever ostrova prehlásilo za Severocyperskú tureckú republiku.
Makarius bol prezidentom až do roku 1977, kedy zomrel na infarkt. Dodnes sa špekuluje, že nebola príčinou smrti otrava...
Makarius je stále veľmi obľúbený medzi ľuďmi. Vnímajú ho ako najlepšieho vodcu v dejinách Cypru. Jeho hrobka sa nachádza neďaleko kláštora Kykkos, ktorý je obľúbeným pútnickým miestom.  
Súčasným patriarchom cyperskej pravoslávnej cirkvi je Chrysostomos II.
Možno o ňom povedať, že nadväzuje na dielo a odkaz Makaria. A nie je to náhoda. Keď Makarius „bojoval“ s juntou a s troma biskupmi, postavil sa na jeho stranu. O Chrysostomosovi je známe, že podporil vznik piatich byzantských múzeí. Počas finančnej krízy na Cypre ponúkol, že pravoslávna cirkev bude ručiť svojím majetkom, aby si štáť mohol požičať, dokonca navrhoval, aby cirkev odkúpila štátne dlhopisy. Nechcel riskovať, že na krízu doplatia obyčajní ľudia. Urobil tiež veľké gesto voči katolíkom a evanjelikom – poskytol im pravoslávny kostol Agia Kyriaky na konanie bohoslužieb či večerePánovej, pričom sa v ňom naďalej pri určitých príležitostiach koná aj pravoslávna liturgia.
Medzi ľuďmi je vnímaný ako konzervatívny a sociálne cítiaci pastier...

Arménska stopa na cypre
Nielen s Grékmi, ale aj s Arménmi má Cyprus veľmi intenzívne kontakty.
Dejiny vzájomnej spolupráce siahajú do 11. stor. po Kr., kedy sa sformovalo Arménske kniežactvo / Malé Arménsko / Kilikijské kráľovstvo. V písomných prameňoch sa nachádza zmienka o tom, ako Arméni prišli Cypru na pomoc v boji proti nepriateľom...
Pomerne skoro tu vznikla a rozvíjala sa arménska komunita. Už v 10. storočí po Kr. tu mali vlastnú diecézu v Nikózii. Onedlho na to vznikla arménska štvrť v tomto meste. V 12. storočí nechal byzantský cisár John II. Commenus na ostrov presťahovať celé arménske mesto (ktoré ohrozovali Turci). Čím ďalej tým viac Arménov tu hľadalo nový domov a útočisko pred Turkami. V 15. storočí Cyprus oficiálne pozval Arménov, aby sem prišli a našli tu nový domov. V tomto období sa ich kultúrnym a duchovným centrom stal kláštor Sourp Magar. Po páde Arménskeho kráľovstva začali na ostrov prichádzať veľké skupiny Arménov. Keď Cyprus ovládli Turci, klesol počet Arménov počas dvoch storočí z cca 60 000 na necelé 2 tisícky. Napriek tomu tu po genocíde v Turecku hľadalo útočisko cca 10 000 Arménov.
Keď na severe ostrova vznikla Severoturecká cyperská republika, Turci zrovnali so zemou arménske pamiatky. Kostoly zmenili na múzeá a mešity. O dobrých vzťahoch Cyperčanov a Arménov svedčia dve nasledovné skutočnosti .Keď Turci zničili pamätník obetiam genocídy, ktorý sa nachádzal v priestore arménskeho kostola v Nikózii (ktorý sa ocitol za zelenou líniou), Cyperčania postavili nový v Larnake. A nakoniec Cyprus ako prvá krajina v EÚ označila turecké zabíjanie Arménov za genocídu, a to už v roku 1975 po Kr.

Maronitská stopa na Cypre
Maronitská cirkev sa začala formovať v 5. storočí po Kr.
Impulzom bol život sv. Marona, ktorý sa rozhodol odísť z Antiochie a viesť asketický život. Pomerne rýchlo sa okolo neho vytvorila mníšska komunita, ktorá po jeho smrti vybudovala kláštor v Sýrii. Život týchto kresťanov bol úzko prepojený s Antiochiou (a s jej obradom). Kresťania v tejto oblasti museli čeliť častým útokom (Perzia, Sýria, Turci, križiaci), čo nakoniec viedlo k ich odchodu do Libanonu.
Maronitský príbeh sa na Cypre začal písať počas stredoveku, kedy sa sem v niekoľkých vlnách začali presúvať kresťania z Libanonu. Komunita, ktorú tu vytvorili, dosiahla vrchol v 13. storočí po Kr., kedy počet maronitov dosahoval cca 50 000 ľudí. Centrom ich kultúrneho a duchovného života bolo mesto Kormakitos. Bolo to rušné mesto.
Po rozdelení Cypru (ocitlo sa v tureckej časti) a predovšetkým po atakoch zo strany Turkov klesol počet jeho obyvateľov o 90 %. Dnes tu žije či skôr prežíva cca 60 obyvateľov. Tak ako u Arménov, aj u Maronitov došlo zo strany Turkov na severe ostrova k ničeniu pamiatok...
Veľa maronitských kresťanov hľadalo útočisko na Cypre aj počas občianskej vojny v Libanone (koniec 20. storočia).

Kam zájsť
Tak ako aj iné oblasti, kde sa vytvorila početná grécka komunita, tak aj Cyprus obohatil dejiny filozofie o zaujímavú postavu v osobe Zenóna z Kytie (rodák z Larnaky). Zenón je zakladateľom stoicizmu. Vo svojom diele tvrdí, že človek dosiahne šťastie vtedy, keď bude žiť v súlade s prírodou... cnostným životom... nebude sa upínať na pominuteľné veci... bude robiť správne (zmysluplné) veci, a tak dosiahne pokoj. Veľmi osviežujúce myšlienky na čítanie pod plážovým slnečníkom J.
Milovníci histórie si na Cypre prídu na svoje. Nachádza sa tu niekoľko zaujímavých pevností. Pevnosť v Larnake okupovali nacisti a používali ju ako základňu. Pevnosť vo Famaguste mala povesť nepreniknuteľného hradu. Pevnosť v Girne postavili Rimania. Do pevnosti v Paphose sa vstupuje cez kamenný most. Túto pevosť postavila Byzancia. Pred tým, ako ostrov obsadili Turci, bola demontovaná, aby Turkom nepomáhala pri obrane ostrova. Turci ju však dokázali postaviť nanovo. Na mieste, kde dnes stojí pevnosť v Limassole, sa kedysi odohrala svadba medzi kráľom Richardom I. a Berengariou Navarsskou. Na tomto mieste má čaro  čítanie knihy Levie srdce... Pre milovníkov križiackych výprav zas má svoje čaro pevnosť v Kolossi, ktorá istý čas patrila johanitom a po nich templárom...
Mesto Famagusta je odborníkmi oceňované ako najucelenejší súbor stredovekej architektúry na svete. Za prehliadku nepochybne stojí prístav, staré mesto, ale aj pevnosť. A za zmienku určite stoja aj katakomby neďaleko mesta Paphos (hora Fabrica). Okrem iného poskytli útočisko kresťanom počas prenasledovania. A v letnom období poskytujú príjemný chládok J.
Ale aj pre milovníkov svetovej klasiky a drámy má Cyprus svoje čaro. Stačí vo Famaguste zájsť do blízkosti pevnosti, nájsť si tu lavičku / skalu / múrik, jednoducho pohodlné miesto na sedenie a pri západe slnka sa začítať do Othella od Shakespeara, ktorého dej sa odohráva práve v tejto pevnosti. Západ slnka a vynárajúce sa tiene zaujímavo dofarbia dej a predovšetkým záver tejto knihy...Alebo zájsť na predstavenie do antického divadla v meste Kourion, ktoré pochádza z 2. storočia pred Kristom a je z neho nádherný výhľad na more...

Čo si vychutnať
Na Cypre sa zo strukov duba cezmínskeho pečie svätojánsky chlieb. Okrem toho sa z nich vyrába sirup, ktorý tvorí jednu z dôležitých surovín pri výrobe miestnej čokolády...
V kláštore Stavrouni si môžete od mníchov zakúpiť výborný syr. Mníšky v kláštore Agios Irakleidos vyrábajú znamenitý lekvár z lístkov ruže, ale aj obaľované mandle. Ak ste pri návšteve pamiatok zatúžili po ikone, v Kláštore sv. Barbory žije otec Kallinikos, jeden z najlepších ikonopiscov na svete.
Z miestnych špecialít treba ochutnať syr Hallumi – pravdepodobne najslanší syr na svete. Výborný je grilovaný a servírovaný s červeným melónom.
K obľúbeným suvenírom a tiež darom patrí víno Commandaria, ktoré podľa legendy podával kráľ Richard I. (známy ako Levie srdce) na svojej svadbe a o ktorom povedal, že je „vínom kráľov a kráľom medzi vínami“...
K duchovným zážitkom môže patriť aj návšteva maronitskej a arménskej liturgie v Nikózii, v Larnake a v Limassole. V týchto mestách, ale aj v Pafose, v Polise, v Pissouri sa slúži aj omša v rímskom obrade. V Nikózii sa môžete stretnúť s koptskými kresťanmi...

Jeden z pôvodných názvov ostrova bol makarios, čo v preklade znamená „šťastný“. V súčasnosti miestni obyvatelia túžia po spojení severnej a južnej časti ostrova a po zachovaní samostatnosti. Obávam sa, že táto ich predstava šťastia je v protiklade so záujmami mocností. Nakoniec, tak ako neraz v minulosti...

                                                                                                                                                                                                           Tomáš Hupka

Cyperská pravoslávna cirkev
Patriarcha: Chrysostomos II.
Rozdelenie: 1 arcibiskupstvo a 5 metropolií
Rytus: byzantský
Bohoslužobný jazyk: gréčtina

Bohatstvo cyperského kresťanstva

Kostol sv. Barnabáša a sv. Hillária
Typický príklad byzantskej architektúry z 10. storočia po Kr.

Kostol Agioi Apostoloi
Fresky z 12. storočia po Kr.  

Kostol Panagia Angeloktisti
Apsidová mozaika zo 6. storočia po Kr. Je na nej Panna Mária držiaca v rukách dieťa a obklopená anjelmi.

Kláštor Stavrovouni
Sú tu vystavené lebky mníchov. Na čele je napísané meno zosnulého...

Kláštor Agios Nikolaos Ton
Najstarší kláštor na ostrove. Založila ho sv. Helena – matka byzantského cisára vo 4. storočí po Kr.

Kostol Agia Myriaki
Vznikol na ruinách byzantskej baziliky. Jediné, čo z nej ostalo a čo sa stalo súčasťou kostola, je mozaiková podlaha zo 4. storočia po Kr.

Kláštor Apostolos Andreas
Vyviera tu liečivý prameň. Je to obľúbené pútnické miesto...

Kostol Panagia Chrysaliniotissa
Pomenovanie získal podľa ikony, ktorú našli na ľanovom poli...

Kláštor Agia Napa
Pes priviedol lovca na miesto v lese, kde bola umiestnená ikona Božej matky. Odvtedy sa volá Ikona Panny Márie z lesa. A podľa tradície sa na jej príhovor stalo niekoľko zázrakov.

Kláštor Machainas
Je tu ikona Panny Márie, ktorú podľa tradície napísal evanjelista Lukáš.

Pohorie Trodos
Nachádza sa tu 10 kostolíkov, ktoré sú na zozname Unesco.

Kláštor Tibiou Staurou
Ako relikviu tu prechovávajú kúsok lana, ktorým bol priviazaný Kristus na kríži – dar od sv. Heleny...

Kostol Timios Stauros
Tu prechovávajú kúsok z dreva kríža, na ktorom zomrel Kristus...

Kostol Panagia tis Podithou
Je tu zachytená dojemná scéna ukrižovania. Mária Magdaléna tu má rozpustené vlasy...

Kostol Stauros tou Agiasmati
Maľby tu zachytávajú 24 udalostí zo Starého Zákona. V apside je stvárnená Panna Mária, ktorá zjednocuje nebo a zem. Zaujímavá je aj freska Poslednej večere – Kristus je na nej úplne sám...


 

Sdílet článek na: 

Sekce: Články, Blogy



Aktuální číslo 50 6. – 12. prosince 2016

Roráty lákají nejen věřící

Na ochoz šikmé věže stoupají po 194 schodech každou adventní neděli muzikanti. Nikoliv v italské Pise, ale v chodských Domažlicích, kde se jim věž už při stavbě také naklonila.

celý článek


Teď se zklidnit? Děláte si legraci?

Dobře znáte ten pocit. Je tu advent… a všechno se zrychluje. Času ubývá a restů, které máme vyřídit do konce roku, naopak přibývá. A do toho přichází KT s provokativním…

celý článek


České turné o Matce Tereze

Hotové přednáškové turné absolvoval minulý týden v České republice P. Leo Maasburg, který byl řadu let blízkým spolupracovníkem Matky Terezy. Jeho vyprávění s napětím…

celý článek


Betlémská výstava putuje za starými symboly

Až do podhoubí vánočních zvyků a tradic se vydává letošní ročník výstavy v Betlémské kapli v Praze. Název Slunce a betlémy napovídá, že k oslavám evangelijního…

celý článek




Redakční systém WebRedakce - NETservis s.r.o. © 2016

© Katolický týdeník 2004 - 2013, všechna práva     Mapa webu RSS kanál XML Sitemap  |  Online platby přes GoPay