Modlitebňa na konci sveta

Vydání: 2004/40 Křesťané a ekologie, 28.10.2004, Autor: Iva Tereza Grosskopfová

Příloha: Doma

Slovenský evangelický farář J. B. Hroboň oslovuje okolí svými životními zkušenostmi, postoji a humorem. Ale dejme slovo jemu samotnému. Vzpomínat bude na časy, které se dnes zdají tak vzdálené a snad ani nemožné. Jenže to byla realita. A proč ve slovenštině? Vždyť vlastně ještě nedávno zněla i v českých školách. A určitě by byla škoda ji zapomenout.

Bol som evanjelickým farárom v jednej horskej dedine, kde ľudia pre členitosť a vzdialenosť kraja neboli nútení ísť do JRD. Gazdovali doma, mladší popri práci v baniach.

Svojpomocne sme opravovali kostol a bolo treba z hory navoziť tzv. stojky – dlhé tenké stromy vhodné na lešenie. Do desať párov týchto zvierat vyrukovalo z vozmi na drevo do hory. Drevá boli zhruba desať aj viac metrov dlhé. Voz sa rozopol, a tak spolu so záprahom a drúkmi do dĺžky meral aj dvadsať metrov. Jeden druhého na ceste domov počkali, zoradili sa a nádherná, vyše dvesto metrov dlhá posledná volská procesia v dejinách slovenských a českých dedín sa vydala na cestu ku kostolu. Z jedného miesta ich bolo vidno na horskom úbočí všetky naraz. V tú chvíľu, keď som s nadšením pozoroval defilé volov nášho spoločného štátu, kým nezmizli za zákrutou, som si neuvedomil, že je posledné. Odvtedy sa u nás množia len dvojnohé voly a tie nie a nie zmiznúť.

Dve hodiny peši od tejto „strediskovej“ obce prudko do kopca na náhornej plošine ležala v jednom rozoklanom kotly malá dedinka, ktorá vtedy počítala asi sto obyvateľov, všetko našich cirkevníkov. Keď som tam šiel odbaviť služby Božie, musel som si vziať so sebou rezervnú košeľu, lebo tú na sebe som mal úplne prepotenú. Všetky verejné akcie sa odohrávali v jedinej menšej školskej triede. Vyučovanie pár detí, schôdze, bohoslužby aj bujaré zábavy. Súdruh učiteľ tam chodil z blízkej dediny, ktorá bola na opačnej strane. Bol tam za trest. Ráno osem detí hodinu poučil, potom sa išiel do obchodu opiť, vrátil sa, deti vyhnal domov a mal po šichte. Na stene visel obraz Stalina. Ten mi veľmi nevadil, hoci som mal kvôli nemu opletačky. Miestnosť bola čierna a špinavá. My sme sa nad ňou zľutovali a ju vymaľovali. Obraz musel počas prác dole. Hneď šlo udanie na okres, že farár zvesil Stalina zo steny. Vyšetrovalo sa. Nebola to taká švanda, ako to vyzerá dnes. Funkcionárom sme s našimi bohoslužbami zavadzali. Možno preto, alebo nejakým iným zázrakom, sme dostali povolenie opraviť bleskom a následným ohňom zničenú malú modlitebňu, ktorá bola postavená hneď vedľa tejto triedy. Práce sa blížili ku koncu, keď si ktovie kým nahovorený predseda komunistickej strany v obci zmyslel, že si zlepší kádrový profil, keď nám to všetko skomplikuje. Najmä vďaka svojej švárnej manželke mal dobré vzťahy so zverolekárom, polesným, poisťovákom a niekoľkými inými prominentami, ktorí občas do dedinky zašli. O farára táto spoločnosť našťastie nestála. Keď nemali začo piť, tak súdruh predseda dostal od poisťovne peniaze za zdochnutú kravu, ktorú nikdy nevlastnil. Robilo sa to takto: Zverolekár mu dal potvrdenie so spätným dátumom, že kravu choval, potom ochorela a zdochla. Pracovník poisťovne tiež so spätným dátumom túto fiktívnu kravu poistil. Potom mu dal papier, že zdochlinu prezrel, ohodnotil, poisťovňa peniaze vyplatila a partia ich prepila. Dnes sme žiaľ naučení na iné nelegálne presuny majetku a financií. Isté spomienky však človeku „dobre padnú“, ako to povedala stará babka pri spovedi.

Pod prízemnými dvoma oknami modlitebne bol asi meter široký poľný chodník, potom chatrný latkový plot a hneď pri plote za oknom v záhrade súdruh predseda so svojím svokrom začal stavať drevený chliev pre prasatá. Viete si to predstaviť najmä v lete. Smrad, muchy, kvikot. Bol to podraz celej dedinke, svojím spoluobčanom od zástupcu strany a vlády. Každého to hnevalo, ale nikto sa všemocnému funkcionárovi neopovážil nič vytknúť. V pondelok týždeň pred slávnostnou vysviackou som tam šiel s naším kostolníkom-klampiarom s postavou Jánošíka inštalovať odkvapové rúry. Pomáhalo nám pár chlapov z dediny. Doslova za naším chrbtom dokončieva súdruh predseda krásny prasačí chliev. Nádherné drevo vďaka zmieneným stykom so súdruhom polesným. Nášmu Jánošíkovi sa chlapi posťažovali a zlosť hojne zapili domácou slivovicou. Ten posmelený, nakoniec, bol z inej dediny, pristúpil k predsedovi a tak, aby to všetci počuli, naňho zakričal: „Ty sviňa, ty tu prasatá nikdy chovať nebudeš.“ Chlapi sa schovali za modlitebňu a veľmi sa tešili, že to brat kostolník takýmto ráznym prorockým spôsobom aj za nich vybavil.

Na druhý deň potenciálny chovateľ vyskočil z pristávajúcej banskej lanovky na zelenej lúke tak nešťastne, že si zlomil chrbticu a ostal na invalidnom vozíku ochrnutý po celý život. Jeho manželka nás prišla s plačom prosiť, aby sme sa na bohoslužbách za neho pomodlili. Aj to je jedna črta slovenského cirkevníka. Nebudem tu hovoriť o tom, koľko poníženia ten ochrnutý človek prežil. Manželka sa s ním rozviedla, vzala si mladšieho a jeho si nechala doma na doopatrovanie. Úrady mu to uznali ako pracovný úraz, s patričným dôchodkom, hoci na lanovke, ktorá prevážala rudu, nemal čo robiť. Presťahovali sa. Dom aj záhrada spustli, chliev zarástol žihľavou, ja som tiež odišiel na inú faru. Po dvoch rokoch pri jednej návšteve som naším deťom ukázal zvyšky zhnitého chlieva, v ktorom nikdy nikto prasatá nechoval a šli sme si zaspievať a pomodliť sa do modlitebničky, ktorá pre hŕstku najvytrvalejších obyvateľov dedinky uprostred drsnej, ale nádhernej Božej prírody funguje stále.

J. BOHDAN HROBOŇ Sdílet článek na: 

Sekce: Doma, Přílohy, Články

Diskuse

V diskuzi není žádný příspěvek. Diskuze již byla uzavřena.




Aktuální číslo 46 14. – 20. listopadu 2017

Daň z náhrad znovu ve hře

Církevní restituce. Až do minulého týdne uzavřené téma se znovu stává součástí politického boje při povolebním vyjednávání o nové vládě.

celý článek


Češi pro Haiti: od adopcí k dílnám

Déle než měsíc strávila Klára Löffelmannová z Arcidiecézní charity Olomouc (ACHO) na Haiti. Po návratu se podělila o své zkušenosti.

celý článek


Potřebovali bychom také sochu Odpovědnosti

Před několika desítkami let mluvil rakouský lékař a zakladatel logoterapie Viktor Frankl o tom, že je sice hezké, že na východním pobřeží Spojených států příchozí…

celý článek


DARUJTE KATOLICKÝ TÝDENÍK

Už začínáte přemýšlet nad dárky pod stromeček? Tím naším můžete povznášet, inspirovat a (in)formovat po celý rok!

celý článek




Redakční systém WebRedakce - NETservis s.r.o. © 2017

© Katolický týdeník 2004 - 2013, všechna práva     Mapa webu RSS kanál XML Sitemap  |  Online platby přes GoPay