Kráľovstvo opálených ľudí

1.8.2016, Autor: Tomáš Hupka

Keď sa povie Etiópia, mnohým ľuďom napadne spojenie „krajina v Afrike“. Málokto vie, aké bohatstvo skrýva a že medzi prvými prijala kresťanstvo.

Etiópia je prevažne hornatá krajina, ktorá v porovnaní s ostatnými krajinami Afriky má jednu vzácnosť – množstvo jazier. A hoci sa nachádza na Africkom rohu, kde je veľmi úrodná zem, väčšina obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. V priestore Etiópie nedávno archeológovia vykopali kostru jedného z najstarších predkov človeka. A zmienka o tejto krajine sa nachádza aj v Homerovom epose Odysea. Prijmite pozvanie k spoznaniu príbehu kresťanstva v tejto krajine...

Kráľovná zo Sáby
S Etiópiou sa spája príbeh kráľovnej zo Sáby.
Rímsky historik Jozef Flávius ju označuje menom Nikaule. V arabskom prostredí ju poznajú ako Bilkis a moslimovia ju volajú Makeda.
Sába bola kráľovstvom, ktoré sa rozprestieralo na území Etiópie a Jemenu. V Písme sa pre Etiópiu používa aj označenie Kúš, ale toto pomenovanie zahŕňa aj Jemen, Eritreu, Saudskú Arábiu a Somálsko. Samotné slovo kúš pritom znamená „krajina opálených ľudí“. Sábu v tom čase označovali aj ako Juhozápadnú Arábiu. Neskôr sa začal používať aj názov Meroe.
Príbeh kráľovnej zo Sáby je pomerne známy (1 Kr 10, 1 – 13). A predsa existuje niekoľko poznatkov, ktoré známy príbeh dotvárajú a prinášajú aj nový pohľad.
To, že sa kráľovna zo Sábyprišla presvedčiť o múdrosti Šalamúna, je fakt. Avšak predmetom ich stretnutia bol aj obchod. Kráľovstvo, z ktorého kráľovná pochádzala, dovážalo z Indie korenie a kadidlo. A tieto vzácne komodity sa obchodnými cestami šírili do ďalších krajín. Kráľ Šalamún mal v tom čase veľmi dobré vzťahy s fénickým kráľom a spolu kontrolovali obchod s mnohými vzácnymi surovinami v oblasti dnešného Stredného Východu. V Arabskom zálive mali spoločný prístav a námornú flotilu. Z tohto pohľadu bol kráľ Šalamún pre kráľovnú strategický obchodný partner a jej návšteva sa dotýkala podmienok, za ktorých tento obchod prebiehal. Ešte jedna zaujímavosť - karavánu kráľovnej zo Sáby podľa písomných dokumentov tvorilo 797 tiav.
Ďalšou zaujímavosťou sú dary, ktoré kráľovná zo Sáby priniesla. V Písme (1 Kr 10, 2) sa píše o zlate, voňavkách a drahokamoch. Dary, ktoré boli hodné kráľa a ktoré sa podobajú darom, ktoré o niekoľko storočí priniesli traja králi malému Ježišovi (Mt 2, 11). Jeden rozdiel tu je. Traja králi namiesto drahokamov priniesli myrhu. Ale aj v nej je skrytý odkaz na kráľovnu zo Sáby, kedže myrha pochádza z Etiópie.
V kráľovstve, z ktorého pochádzala kráľovná, uctievali Slnko. Kráľovná očarená Šalamúnovou múdrosťou predniesla slová uznania, ktoré možno vnímať aj ako slová viery. Etiópske legendy tvrdia, že kráľovná prijala Boha Izraela za svojho. Nakoniec slová uznania smerom ku kráľovnej zaznievajú aj v samotnom Písme (Mt 12, 42).
O kráľovi Šalamúnovi bolo známe, že mal 700 hlavných a 300 vedľajších manželiek. Historici o ňom píšu, že sa riadil heslom:„Obchod nasleduje nevestu“. A tak sa postupne jeho manželkami stali dcéry panovníkov z okolitých krajín vrátane dcéry egyptského faraóna. Nakoniec, takéto diplomatické manželstvá boli v tom čase bežné. Ovocie tohto mnohoženstva spomína samotné Písmo. V tomto kontexte však neprekvapí tvrdenie etiópskych prameňov, podľa ktorých sa kráľovná zo Sáby zblížila s kráľom Šalamúnom a po návrate do Etiópie zistila, že je tehotná. Samotné Písmo (2 Krn 9, 12) hovorí, že kráľ Šalamún jej dal oveľa viac, než sama priniesla. To, čo malo byť obchodom, prerástlo v lásku. Samotní židia v reakcii na etiópske zmienky o potomkovi kráľa Šalamúna začali v Talmude uvádzať, že kráľovná zo Sáby bola v skutočnosti mužom. Nedokázali však ovplyvniť písomné dokumenty v iných krajinách.
Etiópske legendy píšu, že spolu s kráľovnou odišla aj časť šlachty a židovských kňazov. Ak kráľovná prijala židovstvo, tento krok je pochopiteľný. Okrem toho etiópske legendy píšu, že kráľ Šalamún jej dal svoj prsteň.

Archa zmluvy
Tým však prepojenie s Písmom nekončí.
Je všeobecne uznávaným faktom, že kráľ Šalamún nechal postaviť jeruzalemský chrám a nechal do neho preniesť archu zmluvy.
Keď v roku 586 pred Kr. pritiahol kráľ Nabuchodonosor k Jeruzalemu a dobyl mesto, získal veľa vzácnych pokladov, ale nie archu zmluvy. V Písmeje do detailov popísané, čo sa dialo v Jeruzaleme a v chráme (2 Kr 25, 1 – 26), ale chýba zmienka o arche. Archa zmluvy bola znamením Božej prítomnosti, no pre neveriacich bola predovšetkým cenným artefaktom. Bolo by zvláštne, ak by sa ju kráľ Nabuchodonosor nepokúsil ukoristiť, jedine že by archa bola prenesená na iné miesto. Možno sa kráľ Nabuchodonosor dozvedel o skúsenosti Filištíncov (1 Sam 5, 1 – 12) a rozhodol sa ponechať archu v ruinách Jeruzalemského chrámu.
Medzi židmi panujú rôzne názory. Podľa židovských legiend je archa zmluvy dodnes ukrytá niekde pod zvyškami Jeruzalemského chrámu. Podľa niektorých židov archa ostane v skrytosti až do príchodu Mesiáša. Najviac stúpencov však má tvrdenie, že archu ukryl prorok Jeremiáš do jaskyne na vrchu Nebo (2 Mach 2, 1 – 19). Z tohto vrchu kedysi Mojžiš prvýkrát zazrel Kanaán.
Etiópske pramene tvrdia, že v roku 650 pred Kr. bola archa prenesená na ostrov Elefantin pri meste Asuán (Egypt). Potomzoči- voči nebezpečenstvu ju v 5. stor. pred Kr. preniesli na ostrov Tana Kiros v jazere Tana. V roku 370 po Kr. bola archa prenesená do Kostola Márie Sionskej v meste Aksum. V 16. storočí ju pred hroziacim nebezpečenstvom (zničenie chrámu) opäť preniesli na ostrov na jazere Tana. Po postavení nového chrámu sa vrátila do Aksumu. Posledné sťahovanie nastalo v 20. storočí po Kr., kedy ju preniesli do kaplnky, ktorá je vedľa kostola.
Otázkou ostáva, aké je zloženie samotnej archy. V Novom zákone sa píše, že okrem samotných dosiek Desatora tu bola umiestnená Áronova palica a manna. Avšak v Starom zákone sa píše, že tieto predmety boli dané bokom. Podľa etiópskych prameňov boli v arche (počas presunu) umiestnené len dosky. Dokonca sa uvažuje o tom, že z pôvodnej archy ostali len kamene s Desatorom a zlato sa zužitkovalo iným spôsobom. V samotnom etiópskom kresťanstve sa totiž často používa pojem „Mojžišove dosky zákona“.

Zrod Šalamúnovej dynastie
Písomné pramene uvádzajú, že už na ostrove Tana Kiros bola archa súčasťou obradov. Na jej bezpečnosť dohliadalo asi 800 židov. Vykonávala sa pred ňou tiež rituálna obeta zvierat. Keď bola neskôr archa prenesená do Etiópie a židovstvo ustúpilo do úzadia, archa začala zohrávať dôležitú úlohu v etiópskom kresťanstve. Koptský pravoslávny kňaz Abu Al – Makarim v 13. storočí napísal, že štyrikrát do roka (Narodenie Pána Ježiša Krista, Zjavenie Pána, Biela sobota, Povýšenie svätého Kríža) sa na nej slávila liturgia.
Etiópske legendy tvrdia, že archu so sebou do Etiópie priniesol syn kráľovnej zo Sáby a kráľa Šalamúna Menelik. Historické záznamy o tejto udalosti boli uchovávané v jednom z etiópskych kláštorov a zničené počas vlády židovskej kráľovnej Yodit. Ale späť k Menelikovi. Podľa etiópskych legiend sa Menelik po dosiahnutí určitého veku vybral do Jeruzalema, aby sa stretol so svojím otcom. Okrem iného mal so sebou prsteň, ktorý kedysi dostala kráľovná zo Sáby od Šalamúna. Kráľ Šalamún chcel z Menelika urobiť svojho nástupcu. To však Menelik odmietol. A tak ho nechal pred archou korunovať za kráľa Simenu a Sáby. Menelik sa vrátil do Etiópie a etiópske legendy tvrdia, že archa bola súčasťou jeho sprievodu. Nástupom Menelika na trón sa zrodila Šalamúnska dynastia a posledný panovník z tohto rodu vládol v Etiópii až do roku 1974. Po nástupe Menelika na trón sa pre kráľovstvo zo Sáby začal používať názovAksumská ríša.
O tradícii a úcte k arche svedčia aj nasledovné skutočnosti. V etiópskych kostoloch nie je oltár. Miesto neho je tam archa. Každý kostol musí mať kópiu archy. Kým v ňom nie je umiestnená archa, nie je uznaný a nie je možné v ňom sláviť liturgiu. Existujú predpisy, ako má taká archa vyzerať a aké má mať rozmery. A jediný kto sa môže archy dotýkať, je kňaz. Etiópčania veria, že vďaka arche nadväzujú na tradíciu vyvoleného Božieho ľudu.

Židovská tradícia
Písomné pramene tvrdia, že prví židia na území Etiópie, boli obchodníci. Po konverzii kráľovnej zo Sáby a po jej návrate z Jeruzalema aj s početným židovským sprievodom začal počet židov narastať.
Židia na území Etiópie označujú samých seba za Dom Izraela. Pravdou je, že mnohí im nevedia prísť na meno a na ich označenie používajú iný,  hanlivý názov.
V dejinách Etiópie židia zohrali dôležitú úlohu. Dokonca v jednom období sa jedna zo židoviekstala etiópskou kráľovnou. Bola to kráľovná Yodit, ktorá začala prenasledovať kresťanov. Jej vládnutie však bolo spojené s hospodárskym úpadkom v 13. storočí po Kr., čo nakoniec viedlo k zmene spoločnosti. Židovská komunita začala byť obviňovaná z úpadku a  v 17. storočí po Kr. sa dokonca začalo prenasledovanie židov. Mnohí z nich boli predaní do otroctva. Vtedy sa začal úpadok židovstva na území Etiópie a ich počet začal klesať.
Židovstvo zanechalo v Etiópii nezmazateľnú stopu. Keď sa v okolitých krajinách dostali k moci moslimovia, kresťania v Etiópii sa ocitli v izolácii. Vtedy sa prakticky jediným spojivom so svetom stal kláštor v Jeruzaleme a vtedy sa tiež začali vracať k židovským tradíciám. Vďaka tomu kresťania v Etiópii slávia okrem nedele aj sobotu, hoci nedeľa má vďaka Zmŕtvychvstaniu predsa len väčšiu hodnotu. Ženy a muži sú v chráme oddelení. Dokonca ženy majú zakázaný vstup do chrámu počas menštruácie. Kresťania v Etiópii dodnes rozlišujú medzi čistým a nečistým mäsom. Dodnes vykonávajú rituálnu porážku zvierat a u etiópskych mužov sa tak ako u židov vykonáva obriezka. To všetko sú tradície, v ktorých kresťanstvo nadviazalo na židovstvo.
Prenasledovanie židov ich vytlačilo na okraj spoločnosti. Mnohí začali vykonávať podradné práce. Mnohí z krajiny utiekli a niektorí prijali kresťanstvo. V roku 1898 žilo v Etiópii ešte 120 000 židov. Po II. svetovej vojne nasledoval exodus do Izraela. V súčasnosti žije v Etiópii žije asi 28 000 až 50 000 židov. Ich budúcnosť je na vážkach. O týchto židov Izrael nemá záujem, pretože nie sú dosť židmi, ale neprijíma ich ani spoločnosť v Etiópii, pretože majú židovský pôvod. Čakajú na transport, ale nikto o nich nemá záujem.
Židovský črtu Etiópie potvrdzuje aj nedávny výskum DNA, ktorý tvrdí, že DNA Etiópčanov sa líši od DNA obyvateľov okolitých krajín a je na 40 – 50 % zhodné s DNA obyvateľov Egypta, Sýrie a Izraela.
Židovský rozmer a dedičstvo je tak niečím, čo ostane naždy vpísané do dejín Etiópie.

Dedičstvo Alexandrie
Kresťania v Etiópii radi o sebe tvrdia, že majú apoštolský pôvod. Existuje o tom niekoľko dohadov. Historik Socrates tvrdí, že kresťanstvo v Etiópii hlásal už apoštol Matúš. Patriarcha Konštantínopolu Ján Chryzostom tvrdil, že Etiópčania boli v Jeruzeleme, keď Peter kázal (SK 2, 1 – 47). Nakoniec Etiópia sa spomína aj v Skutkoch apoštolov (Sk 8, 26 – 27).
Významná udalosť v dejinách kresťanstva na tomto území nastala v 4.Stor. po Kr. V tej dobe na pobreží stroskotala loď a jediný, kto prežil, boli dvaja sýrski mladíci – Frumentinus a Aedesius. Títo dvaja mladíci už čoskoro preukázali svoju šikovnosť a múdrosť a získali si dôveru panovníka. Ten sa rozhodol využiť ich dary. A tak obaja vstúpili do služieb kráľa.
V roku 330 po Kr. sa Frumentiusovi podarilo obrátiť panovníka na kresťanstvo a týmto okamihom sa zrodilo kresťanstvo v tejto krajine. Vďaka tomu sa Etiópia stala jednou z prvých  kresťanských krajín. Kráľ poslal Frumentia za alexandrijským patriarchom s prosbou, aby mu poslal učiteľa a kňaza, ktorý by formoval jeho ľud v kresťanskom duchu. Alexandrijský patriarcha vysvätil Frumentia, ustanovil ho za patriarchu a poslal naspäť do Etiópie.Frumentia v Etiópii volajú AbbaSalam. Medzi prvé kroky, ktoré podnikol z pozície biskupa, bola starostlivosť o kresťanských obchodníkov, ktorí prechádzali Etiópiou.
Zazmienku stojí aj 6. storočie po Kr., kedy kráľ Kaleb viedol križiacku výpravu proti prenasledovateľom kresťanov v južnej Arábii. Etiópia sa stala jediným kresťanským štátom, ktorý si zoči- voči moslimom zachoval kresťanstvo. Dodnes tvoria v Etiópii cca 60 %.
Dlhé stáročia mala Etiópia jedného biskupa, ktorého vyberal alexandrijský patriarcha. Pravidlom tiež bolo, že biskupom mohol byť len cudzinec, spravidla kopt z Egypta. Táto tradícia sa zmenila až v roku 1929, kedy narástol počet biskupov a začali byť vyberaní z miestnych etiópskych kresťanov. Od roku 1959 je etiópska cirkev samostatná – preťala svoje puto k Alexandrii, avšak naďalej zachováva alexandrijský obrad a spojenie s Alexandriou v nej zanechalo výraznú stopu.

Lev z kmeňa Júdovho
Aj moderné dejiny Etiópie si zaslúžia pár poznámok. V 16.Stor. po Kr. reálne hrozilo dobytie Etiópie zo strany moslimov. Vtedy Etiópčanom prišli na pomoc Portugalčania a spoločne moslimov porazili.
V roku 1896 sa Etiópčanom podarilo poraziť Talianov, ktorí sa snažili privlastniť si územie dnešnej Eritrey a chceli z neho šíriť svoj vplyv v Afrike a získať tu kolónie. Avšak nakoniec prepukla Etiópsko – talianska vojna a Talianom sa aj vďaka chemickým zbraniam podarilo dobyť Etiópiu a zvrhnúť jej vládu. Etiópsky panovník musel utiecť do exilu. V roku 1941 sa vďaka Britom podarilo vyhnať Talianov z tejto oblasti a obnoviť Etiópiu. Rok 1974 priniesol koniec monarchie. Pri nepokojoch sa podarilo zvrhnúť etiópskeho cisára Haila Selassieho I. Tak sa skončila vláda posledného panovníka zo Šalamúnovej dynastie, ktorého označovali ako Leva z kmeňa Júdovho. Po jeho páde sa moci ujal komunizmus, ktorý padol v roku 1991. Dnes v krajine vládne autoritatívny režim.V roku 1993 Eritrea vyhlásila nezávislosť a Etiópia tak stratila prístup k moru.

Bohatstvo Etiópie
Do etiópskej pravoslávnej cirkvi patrí 36 miliónov veriacich. Vďaka tomu ide o najpočetnejšiu orientálnu a po ruskej celkovo najpočetnejšiu pravoslávnu cirkev.
Etiópska pravoslávna cirkev podobne ako iné orientálne pravoslávne cirkvi neuznala Chalcedónsky koncil a ani druhý koncil, ktorý sa uskutočnil v Konštantínopole. Etiópski pravoslávni veria, že Kristus mal len jednu prirodzenosť. Oficiálna formulácia znie: „Dve prirodzenosti sú dokonale zachované po spojení v jednej“. Aj do samotného názvu Etiópskej pravoslávnej cirkvi sa dostalo slovo Tewahedo, ktoré odkazuje na jedinú prirodzenosť.
Kresťanstvo v Etiópii má niekoľko zvláštností. Spomínali sme židovské prvky, tým však zoznam nekončí.
V Etiópii používajú vlastný kalendár, ktorý má 13 mesiacov (12 mesiacov po 30 dní a 13. mesiac má 5 alebo 6 dní). Etiópsky rok začína 11. septembrom.
Ako liturgický jazyk používajú Ge ´ez, čo je jazyk Aksumskej ríše. Sám o sebe je mŕtvym jazykom, no v liturgii sa používa dodnes.
V etiópskom kresťanstve je eschatológia v úzadí. Väčší dôraz sa kladie na mariánsku úctu, na liečiteľstvo a vyháňanie zlých duchov. Prax je taká, že ak má veriaci zdravotný problém a použitie klasickej medicíny nevedie k uzdraveniu, začne sa zvažovať modlitba za oslobodenie, prípadne exorcizmus.
Eucharistiu v etiópskom kresťanstve prijímajú prakticky len deti a starí ľudia. Prekážkou k prijatiu Eucharistie je sexuálne aktívny vek, prípadne sexuálna túžba. Dokonca po spáchaní niektorých hriechov veriaci nesmie vstúpiť ani do kostola.
Pred vstupom do kostola sa veriaci vyzúvajú. Etiópski kňazi majú dlhé tenké palice, o ktoré sa opierajú počas dlhých liturgií.
S kresťanstvom v tejto krajine sa spája aj funkcia Debter. Ide o potulného kazateľa, ktorý má počas liturgií na starosti tanec a spev. Pre veriacich zohráva aj úlohu liečiteľa a exorcistu. V niečom pripomína pozíciu levitov v židovstve.
S liturgiou sú neoddeliteľne spojené ceremoniálne bubny, ktoré dodávajú rytmus a premieňajú liturgiu na nesmierne živú oslavu spevom a tancom podobne, ako je to aj v iných černošských komunitách.

Deviati svätí
Významnú črtu dodal etiópskemu kresťanstvu príchod skupiny, ktorú označujú „Deviati svätí“. Išlo o skupinu kňazov a učencov, ktorí prišli zo Sýrie v 5. storočí po Kr. a pozdvihli kresťanstvo v krajine.
Medzi ich prvé kroky patrí preklad Biblie do jazyka Ge´ez. Vďaka tomu mali Etiópčania Písmo v zrozumiteľnom jazyku už v 5. – 7. storočí po Kristovi. Taktiež sa zaslúžili o budovanie kresťanských chrámov.
S Deviatimi svätými sa však spája predovšetkým zrod mníšstva a vznik kláštorných centier a pustovní. Je pravda, že už pred nimi sem prišli skupiny mníchov z rôznych krajín, ale až im sa podarilo rozvinúť tradíciu mníšstva, ktorá dosiahla svoj vrchol počas 8. – 15. storočia po Kr.
O kláštoroch možno napísať, že poskytovali rôzny stupeň samoty. Väčšinou vznikali na odľahlých, ťažko dostupných miestach. Boli to prestížne kultúrne, vedomostnéi a duchovné centrá. Donedávna boli všetci významní učenci odchovancami týchto kláštorných škôl a boli mníchmi. Takmer 800 rokov tvorili opáti významných kláštorných centier kráľovskú radu, ktorá radila etiópskym panovníkom v dôležitých otázkach.Nástup komunistov k moci viedol aj v tejto krajine k strate pôdy a k vzniku nového fenoménu – mestského mníšstva.
Dnes sa v Etiópii nachádza asi 800 kláštorov a nie je nič nezvyčajné, ak počet mníchov v nich dosahuje číslo 800.
Kláštor dlho vnímali v Etiópii ako protiváhu centralizácie. Kláštor tiež poskytoval útočisko pred moslimami a chránil kresťanské poklady krajiny. Pred nebezpečenstvom ochránil aj členov panovníckeho rodu.
Medzi vzácne poklady kresťanskej Etiópie patrí Yamed, ktorý bol zakladateľom etiópskej pravoslávnej liturgickej piesne v 6. storočí po Kr., ale aj Abba Georgis, teológ, ktorý napísal asi 40 kníh v 14. – 15. storočí po Kr.
Keď sme pri vzdelanosti,do roku 1900 boli cirkevné školy jedinými centrami, ktoré poskytovali vzdelanie v krajine. Prakticky každá farnosť mala takúto školu, prípadne niekoľko škôl.

Dialóg s Rímom
V dejinách etiópskeho kresťanstva sa odohral dialóg s Rímom a aj pokus o návrat k jednote s Katolíckou cirkvou.
Keď v roku 1441 po Kr. pricestovali etiópski mnísi na Bazilejský – ferrarsko - florentský koncil, vyvolali svojím príchodom senzáciu. Koncil, ktorý okrem iného riešil možnosť obnovenia jednoty s pravoslávnou cirkvou v Grécku a v Arménsku, spustil nakoniec dialóg medzi Etiópiou a Rímom.
V 16. až 17. storočí sa objavili snahy o návrat Etiópie ku katolicizmu prostredníctvom jezuitských misií z Portugalska. Tieto sa pre silný dôraz na rísmky obrad a potlačenie etiópskych tradícií stretli s neúspechom. Nakoniec sa počas týchto misií podarilo pre katolicizmus získať dvoch etiópskych panovníkov a obidvaja museli pre protesty obyvateľov opustiť trón.
Zatiaľ posledný pokus sa odohral v roku 1930, ktorý viedol k vzniku etiópskej eparchie, ktorá je východnou katolíckou cirkvou na území Etiópie. V súčastnosti ju tvorí asi 120 000 veriacich. Jej asi najviditelnejším znakom je Etiópsky seminár/kolégium v Ríme.

Prísny pôst
Medzi výrazné črty etiópskeho kresťanstva patrí aj pôst. Duchovné osoby sa postia cca 256 dní v roku a laici približne 180. Počas týchto dní sa musia zdržať mäsa a živočíšnych produktov. Počas dňa je dovolené len jedno jedlo a aj to po poobednej alebo večernej liturgii, ktorá trvá spravidla 3 hodiny.
Pôst a askéza je u mníchov veľmi silno zakorenená a aj v tomto nesie stopy sýrskeho kresťanstva. Mnohí mnísi často konzumujú lístie a horké korene. Mnohí žili a žijú len v korunách stromov, prípadne si vyhĺbili jamu do zeme – akúsi jaskyňu, ktorá sa stala ich útočiskom a po mnohých ostali len kosti na ťažko dostupných miestach. Keď pred niekoľkými rokmi zbadali neďaleko New Yorku etiópskeho mnícha, ktorý tam bol na návšteve a ktorý bol slabo oblečený a chodil bosý po snehu, skončil na psychiatrii. To, čo je v Etiópii bežné, bolo pre Západ bláznivé.

Kláštorné centrá
Abume Anegawi bol jedným z Deviatych svätých. Založil kláštor a kláštornú školu, ktoré sa stali vzorom pre ďalšie, ktoré vznikli na území Etiópie. Sám Anegawi bol žiakom pustovníka Antona Veľkého z egyptskej púšte.
Abba Genima založil kláštor Medena. Dodnes sa tam nachádzajú 2 vzácne rukopisy evanjelií zo 4. storočia po Kr.
Kláštor Debne Damo bol postavený v 6. storočí po Kr a zasvätený Deviatim svätým. Tento kláštor je najvýznamnejší a je prvý v pomyselnej hierarchii kláštorov v krajine. Dodnes je prístupný len po lane a prístup je možný len premužov a samcov (u zvierat). V areáli tohto kláštora sa nachádza kostol z 10. storočia po Kr., ktorý je pravdepodobne najstaršou takouto stavbou v celej Afrike. V kláštore dodnes žije 80 mníchov a v súlade s etiópskou mníšskou tradíciou sú úplne samostatní – všetko si dopestujú či dochovajú sami. V kláštore sa tiež nachádzajú vzácne kroniky zo 7. storočia po Kr. A veľmi vzácne, aj keď prítomné aj na iných miestach, je zobrazenie Trojice v podobe troch identických postáv.
V oblasti Tigray sa nachádza cca 100 skalných kostolov, ktoré boli vytesané do skaly, prípadne umiestnené do jaskyne. Táto lokalita bola objavená až v roku 1966. Miestni obyvatelia dodnes bránia turistom v prístupe na tieto miesta.
Kláštor Lalibela zahŕňa 11 kostolov, Je veľmi peknou ukážkou etiópskej architektúry. Jeden z kostolov – Biele MedhaneAlem- má dĺžku 33 metrov a je vybudovaný v antickom štýle. Kostol sv. Juraja vznikol zaujímavým spôsobom – najprv do skaly vyhĺbili kváder, potom z neho vytvorili kríž a nakoniec vyhĺbili vnútro, teda samotný chrám. Vďaka tomu je tento kostol pod zemou a jeho strecha je v rovine s okolitou pôdou. Celý kláštorný komplex sa v roku 1978 dostal na zoznam Unesco.
Za zmienku stojí aj mesto Gondar. Je pravda, že samo o sebe kresťanský rozmer nemá. Na ploche 70 km2 sa tu nachádza 6 hradov, ktoré sú vybudované v európskom duchu. Toto mesto vzniklo v roku 1636 a onedlho sa stalo hlavným mestom Etiópie a túto pozíciu zastávalo až do roku 1864. V roku 1979 bolo zapísané na zoznam Unesco. Zaujímavosťou je, že sa stalo pre J. R. R. Toliena predlohou pre mesto Gondor z pána prsteňov.
V kláštore Waldeba sa nachádza vzácny rukopis z 5. storočia. Prví návštevníci sem boli vpustení až v roku 2011.
Kláštor Debne Libanos vznikol v 13. storočí. Z pôvodného kláštora sa nezachovala žiadna stavba – bol zničený. Neskôr bol obnovený, ale stal sa miestom tragédie. Taliansky guvernér Rodolf Graziani počas okupácie Etiópie nechal v roku 1937 zmasakrovať cca 300 mníchov z tohto kláštora.
Ostrov a poloostrov Tana. Nachádza sa tu cca 20 kostolov a kláštorov, ktoré sú veľmi pekne zdobené. Táto lokalita bola objavená až v roku 1930. V kláštore na Bahim Dar sa nachádza cca 200 vzácnych kníh. Kláštor v Daga Istafanos ukrýva mumifikované pozostatky piatich etiópskych cisárov.
V kláštore Amba Gishen Mariam sa nachádza úlomok z dreva kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus.

Etiópska Biblia
Samostatnou kapitolou je etiópska Biblia.
O etiópskej Biblii možno povedať, že existuje v základnej a v rozšírenej verzii. Rozšírenáverzia má dokopy 81 kníh, ale je ťažko dostupná – ku niektorým knihám sa bežní veriaci laik asi nikdy nedostane. Rozšírená verzia je tak skôr predmetom dohadov v úzkom kruhu teológov.
Vo všeobecnosti sa v Starom zákone nachádzajú tie knihy, ktoré uznávajú Židia, ale aj Katolícka cirkev. Nachádzajú sa tu tiež niektoré knihy, ktoré spolu s nimi uznávajú niektoré z pravoslávnych cirkví. Nachádza sa tu Menašeova modlitba – kajúci žalm, prosba za vyslobodenie z babylonského zajatia, Tretia a Štvrtákniha Ezdrášova (Tretiakniha sa zaraďuje k historickým a Štvrtákniha k apokalyptickým knihám), Štvrtá kniha Baruchova (ktorá je spojená s babylonským zajatím), Kniha Jubileí, čo je vlastne historická kniha a rieši podobné udalosti ako kniha Genezis, tri knihy Megabyanské, ktoré majú historický rozmer a nakoniec Kniha Enochova, ktorá je venovaná padlým anjelom a Enochovým víziám. Starý zákon bol s najväčšou pravdepodobnosťou preložený zo židovských rukopisov. V texte sa totiž nachádza veľa slov v aramejčine.
Vo všeobecnosti sa Nový zákon zhoduje s tým, čo pozná západné kresťanstvo. Najviac sa podobá sýrskym prekladom Biblie. Sú tu knihy, ktoré riešia cirkevné predpisy a ustanovenia: Sinodos, čo sú vlastne štyri knihy, kniha Dohovoru, čo sú dve knihy, etiópsky Clement a etiópska Didascalia.
Dodnes sa zachovalo cca 1200 prepisov etiópskej Biblie, predovšetkým z 13. – 16. storočia po Kr.

Mala kráľovná zo Sáby syna s kráľom Šalamúnom? Nachádza sa archa zmluvy v Aksume? A je tá otázka dôležitá? Ani odpoveď áno, ktorej verí etiópske kresťanstvo nie je pre mnohých ľudí východiskom k tomu, aby vnímala existenciu Boha ako fakt. A tak najväčšie bohatstvo,ktoré prináša etiópske kresťanstvo,sa spája s Bibliou, s mníšstvom, s kláštornými centrami a s originálnym spôsobom prežívania viery. Etiópia sa začala otvárať svetu, keď nedávno vznikol prvý kláštor mimo územia Etiópie v Juhoafrickej republike, ak teda nerátame kláštor v Jeruzaleme, čo je pre východné cirkvi vecou prestíže a istá samozrejmosť. Etiópia si pre svoje dejiny a bohatstvo zaslúži rovnakú pozornosť ako staroveký Egypt...

Tomáš Hupka
 

Sdílet článek na: 

Sekce: Články, Blogy



Aktuální číslo 50 6. – 12. prosince 2016

Roráty lákají nejen věřící

Na ochoz šikmé věže stoupají po 194 schodech každou adventní neděli muzikanti. Nikoliv v italské Pise, ale v chodských Domažlicích, kde se jim věž už při stavbě také naklonila.

celý článek


Teď se zklidnit? Děláte si legraci?

Dobře znáte ten pocit. Je tu advent… a všechno se zrychluje. Času ubývá a restů, které máme vyřídit do konce roku, naopak přibývá. A do toho přichází KT s provokativním…

celý článek


České turné o Matce Tereze

Hotové přednáškové turné absolvoval minulý týden v České republice P. Leo Maasburg, který byl řadu let blízkým spolupracovníkem Matky Terezy. Jeho vyprávění s napětím…

celý článek


Betlémská výstava putuje za starými symboly

Až do podhoubí vánočních zvyků a tradic se vydává letošní ročník výstavy v Betlémské kapli v Praze. Název Slunce a betlémy napovídá, že k oslavám evangelijního…

celý článek




Redakční systém WebRedakce - NETservis s.r.o. © 2016

© Katolický týdeník 2004 - 2013, všechna práva     Mapa webu RSS kanál XML Sitemap  |  Online platby přes GoPay